Ľudia moji, starnem!

Autor: Eva Martincová | 4.6.2014 o 21:45 | (upravené 4.6.2014 o 22:00) Karma článku: 11,10 | Prečítané:  2352x

Nedávno som oslávila 24 rokov. 24 rokov nie je vôbec veľa. Keď vezmem do úvahy priemerný vek úmrtia žien na Slovensku, ešte sa ma tak skoro nezbavíte. Napriek tomu si nemožem nevšimnúť, že starnem. Nemyslím telesne, s touto stránkou môjho ja sa zatiaľ nič výrazné nedeje (i keď už potrebujem každodennú údržbu v podobe ranného poľudštenia sa za pomoci kozmetiky). Ale moje vnútro už nezvratne opustilo teenage obdobie a dostalo sa do ďalšieho levelu.

Pamätám si, že sme sa so spolužiakmi vedeli rehotať aj dve hodiny na úplnej blbosti. A najlepšie v autobuse plnom ľudí. Boli sme hluční a bol nás všade plno. Dnes, keď vychytím autobus, v ktorom idú stredoškoláci domov z vyučovania, tak by som ich najradšej po jednom preplieskala. Prevraciam oči presne ako babky kedysi na nás a dokonca občas nahlas zavzdychám (!), čo je to za nevychovaných spratkov.

Pamätám si, že sme vedeli žúrovať do tretej do rána a už o ôsmej sme boli na nohách a veselo fungovali celý deň. Prípadná opica trvala hodinu a dala sa vyriešiť fľašou minerálky. Dnes ak nemám aspoň 6 hodín spánku, som celý deň nepoužiteľná a nervózna. Môj muž by povedal, že som nepríjemná ako cesta do basy na desať rokov. :) Večer strávený doma jednoducho získal svoje čaro.

Pamätám si, že sme boli strašne zapálení. Pre všetko a proti všetkému. Chceli sme presadzovať spravodlivosť v každej situácií a za svoju pravdu by sme sa aj pobili. Väčšinou išlo o životne dôležité záležitosti typu: Dve písomky v jeden deň byť nemôžu! alebo Slovíčka ma skúšať nemala, tie skúšala minule! Poväčšine to bolo úplne zbytočné. Dnes už často nad malichernosťami mávnem rukou a míňam energiu len na veci, ktoré viem naozaj ovplyvniť.

Pamätám si, že sme peniaze síce riešili, ale troška z inej strany, ako ich riešim teraz. Riešili sme, kde ich zohnať. Zohnať znamenalo vypýtať si ich od mamy, alebo od otca, podľa toho, od koho sme ich vydrankali minule. Ako ich minúť sme vedeli hneď. Jazdili sme autobusom načierno, lebo cviknúť si lístok bolo poriadne trápne. Dnes si ten lístok cvikám. Lebo keď si predstavím, že by som mala dať 40 eur z mojej materskej (alebo z mužovej výplaty :)) na pokutu, tak mám pred očami ten nákup, čo by sme za to mohli spraviť v potravinách.

Pamätám si, že sme mamu nazývali matkou a otca fotrom. Hromadne sme sa sťažovali, aké je to doma na prd, ako nás nikam rodičia nechcú pustiť, akí sú zabrzdení. A ako takí nikdy nebudeme. Ísť s fotrovcami na výlet bolo vrcholne trápne a väčšinou sme to pretrpeli s odutým výrazom na tvári. Dnes si neviem vynachváliť, že mám našich takpovediac "cez ulicu" a tieto rodinné výlety sama iniciujem. A zodpovedne vyhlasujem, že naši  sú super a som rada, že ich mám. A že ma nedali utratiť, keď som sa chovala ako trúba.

Ľudia moji, starnem. Alebo je to, ako bolo povedané v jednom českom filme, "normální zrání"?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?